gabrielkas

S priatelom sme travili Silvestra a dni okolo spolu. Bol chory, tak chodil a soplil. Este som nemala partnera, ktory by si tak vazil kazdy caj, kazdu kavu co som mu urobila. Na Silvestra sme spolu pripravili slavnostnu veceru pre nas dvoch. Bolo nam fajn...rok 2005 sme privitali v objati...az potom sme otvorili sampanske. O par hodin neskor sme sa zacali rozpravat o tom, co sme preberali uz niekolkokrat...buducnost. Sm spolu 4 mesiace...je to malo na nejake planovanie. Ale uzavreli sme to predbezne tak, ze moje stahovanie k nemu prichadza do uvahy najskor v juli. Ak si najdem pracu. A cuduj sa svete...o par tyzdnov mam pohovor. Zrazu je vsetko take realne. Mam z toho strach...kto mi zaruci, ze v cudzom meste budem stastna? Nikdy si nekupim vlastny byt...on ma dom, takze byvat budeme tam. Tak som sa tesila na to, kedy prvykrat otvorim dvere vlastneho bytu...samozrejme on argumentuje tym, ze on mi ponuka splnenie ineho mojho sna...sna o partnerstve, o rodine...Do leta je este daleko, takze vtedy budeme spolu uz skoro rok, presnejsie 10 mesiacov, takze to uz bude normalnejsi cas aj pre okolie...nebudu mi nadavat ze sa stahujem...aspon dufam. Mam v hlave taky chaos...aj to chcem, aj mam strach. Zacat novy zivot...nova praca, nove byvanie, novy partner, rodina 60 m odo mna, kamosky tiez. Boze, keby som tak vedela co robit...