gabrielkas

Mali sme s mamou skvelý vztah. Neviem, čo sa deje, ale nejako to už nie je také ako kedysi. Ona tvrdí, že ja som sa zmenila odkedy som sa vrátila domov. Totiž asi 1/2 roka som bývala s priatelom v prenajatom byte. Vtedy som si rozumela s mamou asi úplne najlepšie. Keď sme sa s priateľom rozišli, vrátila som sa domov. Veľa nad tým rozmýšľam, prečo je to takto. Prečo nedokážeme nájsť spoločnú reč. Najjednoduchšie je to hodiť na generačné rozdiely. Na to, že v jednej domácnosti žijú dve ženy, z ktorých každá má inú predstavu o živote, o upratovaní, o komunikácii...Bola by som nerada keby sa tie vzťahy pokazili ešte viac. Uvažujem o tom, že si nájdem nejaký byt. Ale neviem, či to má význam, keď si chcem v apríli dať žiadosť o úver a rada by som si byt kúpila. Bola som prekvapená, keď som zháňala info o úveroch, že aj niekomu ako som ja úver vôbec dajú...Strašne sa teším na svoj byt!Na to, akoý to bude pocit, keď už bude môj. Na to, ako ho budem zariaďovať, ako budem chodiť po obchodoch s nábytkom a obzerať čo by sa mi páčilo /to robím už teraz. Milujem obchody s nábytkom!/ Ale mám trochu aj strach z toho, aké je to vracať sa do prázdneho bytu...byť len sama so svojimi myšlienkami...Hm...