gabrielkas

Viem, len v júni minulý rok, si zistil, že tvoja manželka má niekoho iného. Že má "vážnu známosť", ktorej je ochotná obetovať aj vaše, rok trvajúce manželstvo. 

Viem, sme spolu pol roka. Viem, že za takú dobu nie je možné niekoho naozaj spoznať. No obaja vieme, že ty ani po 6, a ja ani po 9 rokoch, sme nedokázali spoznať dnes už svojich expartnerov a zažili smne obaja sklamanie a tvrdý pád na zem.

Viem, že slová o budúcnosti myslíš úprimne. Aj preto sa k tebe prisťahujem. Do cudzieho mesta. Nájdem si novú prácu. Nájdem si nových známych. Nové chodníčky na prechádzky. Okolo domu ti zasadím kvietky. Pozametám chodník. Uvarím ti večeru. Pohladím ťa, keď to budeš potrebovať, aj keď to nebudeš potrebovať. Chcem ti dať celý môj život.

Netuším, čo sa ti naozaj preháňa hlavou. Pýtam sa, počúvam tvoje odpovede, no aj tak nerozumiem. Povedz, že dieťatko ešte nechceš, lebo je to skoro. Lebo ma nepoznáš natoľko, aby si riskoval, že jemu aj sebe by som mohla zbabrať život. Povedz, že teraz by sme ho neuživili. Povedz, niečo, čo ma bude bolieť viac ako to, že ho jednoducho ešte nechceš. Povedz čokoľvek, len nie, že chceš mať so mnou bábo až o rok, lebo tak je to správnejšie... (O pochybnostiach typu: tak chce to dieťa, alebo nie ani nehovorím. Lebo my ženy asi myslíme inak ako muži. A ja si stále myslím, že ak mi niekto vyzná lásku a povie, že ma chce milovať navždy, že chce mať so mnou dieťatko, že sa na to teší, ale lepšie to bude až o rok,....jednoducho mi tam niečo nesedí)

Tak veľmi by som chcela aby si sa na to cítil. Aby si mi povedal, že mať dieťa pre teba nie je problém, lebo ma miluješ a tak, či tak by si so mnou zostal. Aby pre teba nebol problém, ak by som otehotnela, zobrať si ma kým sa bábo nenarodí. Viem, nie je to ani trochu romantické. Ale ja netúžim po takej romantike. Prežívam ju s tebou...krásnu a ľudskú. Takú "obyčajnú".  Prežívam ju, keď ma objímeš. Keď sa mi pozrieš do očí. Keď mi uvaríš kakao. Keď povieš, že je to "náš domček", keď ma chceš na rodinnej oslave narodenín, keď tvoj ocino prinesie inzerát s ponukou práce pre mňa. Nepotrebujem ani diamantový prsteň, ani okázalé dôkazy lásky. Chcela by som len, aby si jedného dňa prišiel a povedal, že predsa nejde o to, čo ľudia pokladajú za správne, ale o to, čo cítiš. A ja stále dúfam, že ty by si cítil, že to dieťatko by nám urobilo radosť aj teraz. Neuveríš, ale ja, nepokrstený neverec, sa za to často modlím. Večer, keď si ľahnem do postele si len tak pokeciam s "tým hore". Prosím ho, ak by to trošku šlo, nech to zariadi...

...a ak by náhodou, niekto z čítajúcich mal "tam hore" lepšie kontakty ako ja, prosím ho, nech sa tam za mňa prihovorí...