gabrielkas

Takže, už je to asi pol roka, čo som sama. Párkrát som sa v poslednom čase s niekým stretla. Myslím,že nám bolo spolu dobre. Obaja sme si naznačovali, že cítime teplo v sebe, čo by mohlo znamenať celkom fajn začiatok niečoho viac...ale...naznačovali...bohužiaľ, som zvyknutá, že chlap začne prvý...a to nielen naznačovať, ale že sa nejako vyjadrí...nemusí to byť vyznanie lásky, stačí len niečo povedať...My sme sa stretli v priebehu 2 mesiacov asi 5-6 krát...a nič...včera som sedela s ním 2 hodiny v aute, rozprávali sme sa a ja som celý ten čas čakala, že to nejako zvládne, že prekoná nechuť rozprávať sa o tom. Že keď poviem, že býva ďaleko a že by to bol asi problém, že aspoň povie niečo, čím by ma presvedčil, že to zvládneme, že má nejaké riešenie, na ktoré som neprišla ja...ale nie, nieč nepovedal... :-( Nechal ma o polnoci vystúpiť z auta, a ísť domov. Smutnú a sklamanú a presvedčenú, že keby mu na mne trošičku záležalo, niečo by určite povedal...ja...niekedy som mala taký pocit, že nie som pre neho len niekto...asi som sa mýlila :-( Ale som odhodlaná ísť ďalej. Tak, taký bol pre mňa večer, 21.októbra 2004.