gabrielkas

Chcem najst v sebe dost sily na to, aby som na ten mail neodpovedala. Len tak si napise po dvoch mesiacoch! Sakra! Ani neviem co citim! A hnevam sa na seba, ze ma to tak vyviedlo z miery! Jednoducho som si pred chvilou kontrolovala maily a ked som otvorila schranku...poznate taky pocit, ked sa zastavi vsetko okolo, zahmli sa vam pred ocami a srdce zacne bit ako o zavod? Tak nejako som sa citila. Bola to chvila. POtom nastupili otazky...co chce, preco pise, nech ma necha...Znova to vsetko trvalo len chvilocku. Nabrala som odvahu a otvorila ten mail...Suche oslovenie...a vraj si spomenul, ze take nieco mi poslal pred asi pol rokom a pacilo sa mi to. Na zaver otazka ako zijem. Podpis. Takze k mailu bola pripojena priloha. Teda neboli to ziadne obrazky, ktore by mohli vidiet deti. Prezila som, mail som zatvorila a teraz tu sedim a som z toho mimo. Chcem, aj nechcem odpisat. Mam strach z toho, co to ma znamenat. Vsetka ta bolest ktoru mi sposobil je znova tu! Su spat spomienky na vsetko pekne, ale aj to zle. Nechcem ich!