gabrielkas

Uf, uplne v cerstvej pamati mam Vianoce.

 Ale udiali sa dolezite veci, ktore im prechadzali.

Mozno najmilsie pre mna bolo, ked par dni pred Vianocami prisiel moj priatel na aute. Kupil si ho, aby bolo jednoduchsie prejst cez kopec a byt pri mne. Jedno auto si nechala jeho exka, takze bol nemotorizovany. dost dlho som len tak chodila a na tvari som mala, pre mnohych nezucastnenych, nepochopitelny usmev. Bolo mi fajn.

O nieco horsie mi bolo po niecom, za co nesiem plnu zodpovednost a v com ma prsty moj byvaly, ktory ma oznacoval ako najvacsieho egoistu na svete. Stretli sme sa...a skoncilo to bozkavanim u neho v byte. Ten pocit, ktory som potom mala sa neda asi verne opisat. Vsetci mi radili, aby som to priatelovi nepovedala. Ale ja som si fakt nevedela predstavit, ze budem pocuvat ako ma lubi, ze sa budeme milovat...ja s vedomim toho, co som mu spravila. Chcela som mu dat moznost rozhodnut sa a tak som mu o tom povedala. Vedela som, ze mu tym ublizim...exmanzelka ho podvadzala a odisla od neho kvoli inemu chlapovi. Prezil to. Sme spolu a verim, ze to zvladneme. Pri tych exovych bozkoch...bolo v nich vela spomienok, ale ziadna laska. Vedela som, ze by som s nim mohla mat skvely sex...nespravila by som to. Ale zistila som, ze je velmi lahke podviest svojho partnera. Ex sa chcel este vcera stretnut, ale odmietla som...neriskujem krasny vztah, ktory mam.

Niekedy mame problem...hlavne kvoli vzdialenosti, kvoli tomu, ze on ma vela roboty - aj ked ja si stale myslim, ze by stacilo si veci zariadit inac a mal by viac casu - ale nejako sa to vzdy utrasu a ideme dalej. Hrdi na seba, ze sme zvladli dalsi problem.

Silvestrovat budeme u neho doma pri krbe a dobrej veceri, sami dvaja...velmi sa tesim...na vsetko, ale najma na to dobre, co nam hadam zivot prinesie. Vianoce boli pre mna take, ako boli aj pocas poslednych rokov. Vsetky tie darceky, ktore sa daju kupit v obchode...je krasne, ze si na vas ludia spomenu, ale to, co naozaj chcem, sa kupit neda...chcem byt mama. Vacsina, teda skoro vsetky kamosky a spoluziacky uz deti maju. A ja citim cim dalej, tym viac, ze toto chcem najviac na svete...takze mi obcas stisne hrdlo, ked na to myslim...ked viem, ze kvoli zdravotnym problemom sa mi to mozno nikdy nesplni, ked viem, ze cim dlhsie s tym cakam, tym je mensia sanca, ze niekedy otehotniem...ale mozno raz predsa...