gabrielkas

V seriáli chcel istý muž požiadať Carrie, aby sa za neho vydala. Keďže o jeho zámere vedela, a chuť na svadbu akosi neprichádzala, mala z toho, čo on plánuje hrôzu. Boli spolu na večeri a on siahol do vnútorného vrecka svojho saka...Carrie práve v tej chvíli "musela" odísť na toaletu. A vtedy ma zamrazilo. Presne toto by som spravila aj ja. Mám z tejto situácie hrôzu. Už raz som to zažila. Keď som dostávala prstienok, celé moje telo ktičalo "nieee!" Len tie moje blbé ústa povedali "áno".  Po pár rokoch sme sa aj tak rozišli...občas som si predstavovala, že prišiel deň "D" a my by sme spolu stáli pred oltárom, alebo pred nejakým úradníkom zodpovedným za sobáše. Vedela som, že to by som neprežila. Vedela som, že pred toho človeka, alebo pred ten oltár by som ani nedošla. Bola by zo mňa nevesta na úteku.

Od istého času sa môj súčasný priateľ pod odkazy ktoré mi necháva, či na záver mailov, podpisuje: "Tvoj M.", prípadne "navždy tvoj". Fajn slová, ktoré tešia. Sú milé a to najmä vtedy, keď viete, že to nie je prázdna fráza. Tešia ma, kým nad nimi nezačnem premýšľať. Navždy? Do konca života? Už nebude také jednoduché utiecť? A chytá ma panika. Mať rodinu, manžela a deti je môj sen. No keď si predstavím, že by to malo byť naozajstné...hrôza...a nádhera...a radosť...a znovu hrôza...nádhera...jednoducho zmes všetkých možných pocitov. A ja netuším, čo to vlastne je. Čo vlastne chcem?! O čo mi ide?! Hnevám sa a nadávam sama sebe. Ako však píšem tieto slová, prichádzam na to, čo to je. Možno alibisticky, možno len aby som sa necítila ako blbec, si hovorím, že je to zodpovednosť. Zodpovednosť za vzťah, voči človeku ktorého milujem, voči našim blízkym, zodpovednosť za naše budúce deti, za život...A náhle vo mne všetko stíchlo...všetky strachy a obavy. Zodpovednosť je niečo, čo môže vzťahu len pomocť. Netreba to preháňať, ani na ňu zabúdať. Som rada, že som zodpovedná.

Hádam, že keď mi príde najbližšia SMS-ka, či mail a v jej závere si prečítam niečo ako "tvoj", či "navždy" pocítim úľavu. Uvedomím si, že niekto ma miluje. Že aj on cíti zodpovednosť. Budem vnímať len teplo, ktoré v takých chvíľach zaplaví moje telo. Myslím, že to teplo, je láska. Hádam si to stihnem uvedomiť skôr, ako ma znovu prepadne panika ;-)

A len tak, na  záver, aby ste si nemysleli, že "môjho" M. nemilujem: Milujem ho Navždy ;-)