gabrielkas

Momentálne som sama. Single. Bez partnera. Spočiatku to bolo ťažké, ale teraz som si už zvykla. A som celkom spokojná. Radšej budem sama, ako byť s niekým len preto, aby som mohla povedať, že mám partnera. Ani neviem koľko žian a dievčat okolo mňa na mňa vyšlo s názorom, že všetci chlapi sú rovnakí a je zbytočné hľadať. Jednoducho, keď niekoho máš, buď spokojná, lebo iný by s veľkou pravdepodobnosťou nebol lepší. Tak dokelu, čo je toto za názor? Zdá sa mi, akoby časť žien nemala na partnera absolútne žiadne nároky! Hlavne, že je...Ešte mi chvíľu bude trvať, kým sa s týmto vysporiadam a určite strávim ešte veľa chvíľ, kým si túto otázku rozanalyzujem a zistím, čo si vlastne o tomto názore a o jeho šíriteľkách myslím. Ja som rada, ak ma má kto objať. Ak občas počujem, že ma niekto ľúbi, či dokonca miluje. Ak mám niekoho, kto mi zavolá, len aby sa opýtal, ako sa mám. Ak mi niekto kúpi ovocie, keď som chorá. Ak mám niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť. Ak ten človek rozumie môjmu svetu. Ak sa s ním smejem. Ak... Nie, nepotrebujem dokonalého chlapa. Ani ja nie som dokonalá. Ale s tým človekom možno prežijem celý zvyšok života. Mám zostať s niekým len preto, že sa to patrí? Alebo že moje kamošky sú už dávno vydaté, prípadne rozvedené? Len preto, lebo asi ani ten ďalší nebude o niečo strávitelneší pre mňa? TO NIE! Ja dúfam, že raz stretnem človeka s ktorým bude fajn. Že si potom poviem: Mala som pravdu. Oplatilo sa hľadať. Dúfam...že ho nájdem. Dúfam...že on nájde mňa.