gabrielkas

Neviem, či je "sila" ten správny výraz, ktorý som chcela nájsť. Chcem pomenovať to, čo asi poznáme všetci.

Človek si len tak žije. Má v tom lepšom prípade svoju rodinu, chodí do škôlky, neskôr do školy, má kamarátov, vyberie si svoju profesiu, ktorej sa chce venovať...a žije si, až kým nepríde smrť.

Sám človek nemá vplyv na svoje narodenie a nejako extra sa nemôžeme rozdrapovať ani vo veciach, ktoré súvisia so smrťou. V našich rukách je to, čo je medzi týmito dvomi udalosťami.

No nie sme v tom sami. Okolo nás sú ľudia. Niektorí nás robia šťastnými a niektorí... Myslím, že každý človek zažil vo svojom živote niečo, čo mu ublížilo. Niečo, čo nechcel aby sa stalo. Niečo boľavé a smutné. Obdivujem silu v človeku, ktorá spôsobí, že títo ľudia idú ďalej. Že ďalej veria v lásku, že veria, že ich čaká šťastný život.

Neviem, ako to nazvať. Optimizmus? Naivita? Viera v dobro? Viera? Naozaj neviem. No viem, že partím medzi ľudí, ktorí tú silu v sebe majú. Po každom páde vstanem a usmejem sa na svet, aj na seba. Idem ďalej. Viem, že takých nás je veľa. A všetkých vás, ktorí ste niekedy v živote mali pocit, že uz je toho na jedného človeka veľa a aj napriek tomu ste sa dokázali usmiať, obdivujem.