gabrielkas

Som smutná...mala som vzťah. Trval 9,5 roka. Skončila som ho ja. Boli sme dokonca zasnúbení. Dnes, skoro rok po rozchode, je náš kontakt minimálny. Vlastne žiadny. Je mi to tak strašne ľúto. Ten človek mi chýba. Nemohla som s ním zostať ako jeho partnerka, ale stále ma zaujíma čím žije, ako sa má...chýba mi ako kamarát. On to vie, ale napriek tomu na tom nič nemení. Ja viem, je možné, že jemu to takto vyhovuje, len...mala som ho rada. Bol moj priateľ, dôverník, ochranca. Nebol dokonalý, dokonca často klamal... Je mi veľmi ľúto, že ako bývalí partneri si už nemáme čo povedať. Neviem, či som mu tým rozchodom natoľko ublížila, že to rieši takto...vlastne sme sa od toho rozchodu spolu ani poriadne nerozprávali. Len raz, keď som ho našla v ešte stále našom spoločne prenajatom byte s inou ženskou...On tvrdí, že sa bojí, aby som ho nechcela späť, aby som mu nerozbila nový vzťah s čerstvou osemnástkou.../on je skoro tridsiatnik/. A ja mu nemám ako dokázať, že ako partnera ho naozaj nechcem...vzťahy sú také komplikované...neviem čo s tým...či to vôbec nejako riešiť...ale asi nie. Možno raz sa to vyrieši aj samé...