gabrielkas

Za poslednu dobu sa toho udialo velmi vela. To najpodstatnejsie hadam ani nie je. Vsetko je rovnako dolezite a chvalabohu aj krasne.

Svadbu sme vsetci zvladli bez ujmy na zdravi. Bol to krasny den...sice trosku prsalo a trosku sa diali aj nezdary - ako napr. zabudnuty svokrov oblek na svadbu v meste vzdialenom 60km, ci jeho skoro zlomena noha po svadbe, ale aj napriek tomu sme si ho vsetci uzili. Krasny bol hlavne tym, ze som sa ani ja, ani moj manzel nebali. Nemali sme strach z toho co robime, ani z toho co nas caka. Povedal mi, ze ked som pred kostolom vystupila z auta a ked ma videl usmievat sa, pocitil neskutocne stastie. Bol rad, ze som nebola nervozna a vystresovana, ale vesela a a stastna. A on bol na tom asi podobne. Pretoze len tak si viem vysvetlit to, ze teraz, 9 tyzdnov po svade mam v brusku 9 tyzdnove babetko, dokonca mozno aj dve...upesni sa na dalsom sone :-)

Prezivam nadherne obdobie. Vychutnavam si ho a snazim sa svoje stastie prenasat na ludi okolo seba.